,

Mimovládky rozdeľovali európske peniaze pre utečencov. Zdá sa, že Erik Tomáš im dovolí pokračovať

„Makar, povedali sme si, že hráme jemne! Vieš, čo znamená jemne?“ pýta sa učiteľka šiestaka z Ukrajiny. Chlapec práve z celej sily hodil loptu spolužiakovi. Z potmehúdskeho výrazu Makara sa zdá, že významu slov rozumie veľmi dobre. No v tejto chvíli mu vyhovuje nepriznať sa k tomu.

Makar a šesť ďalších detí sa odpojilo od svojich tried a stretli sa na štvrtej vyučovacej hodine. Slovenčina nie je ich rodný jazyk – časť z nich utiekla pred vojnou z Ukrajiny, ďalšie deti majú vietnamský či grécky pôvod.

Trikrát do týždňa majú na základnej škole na Riazanskej ulici v Bratislave špeciálnu hodinu – učia sa slovenčinu ako cudzí jazyk. Na začiatku hodiny na chvíľu hádžu loptu, aby sa trochu rozprúdila nálada a potom sa im lepšie učilo. Táto skupina detí patrí medzi pokročilejšie, učia sa už skloňovanie prídavných mien.

Vyberajú si z pexesa slová a obrázky, ktoré majú spájať do slovných spojení. „Vedkynina mrkva.“ „Hasičov les.“ Keď si Artem vytiahne slovo „neter“, učiteľka z detských výrazov vyčíta, že netušia, o čo ide. „Mamina brata, čo oženil manželku?“ skúša Artem.

Aj keď týmto deťom slovenčina celkom ide, ešte stále mnohým slovám nerozumejú a nevedia správne poskladať zložitejšie vety. Napriek tomu sa s ostatnými deťmi učia aj fyziku či biológiu po slovensky, akoby to bol ich rodný jazyk.

Zdalo by sa prirodzené, že štát najprv zabezpečí, aby sa dieťa z cudziny naučilo po slovensky, až potom ho posadí do slovenskej triedy. Nie je to tak.

V Bratislave pomoc pre sedemnásť škôl s deťmi z Ukrajiny nerozbehol štát, ale dobrovoľnícke organizácie. Hodiny slovenčiny a psychológov mali zaplatené z európskych peňazí z projektu pod názvom EU CARE. Ide o projekt, ktorý platil aktivity na pomoc utečencom z Ukrajiny.

Projekt sa končí v roku 2023 a dlho nebolo jasné, ako bude pokračovať. Ľudia, ktorí pomáhali utečencom z Ukrajiny, nevedeli, či budú mať peniaze na svoje aktivity.

Až pred pár dňami došlo k posunu, ktorý naznačuje, že projekt bude pokračovať v podobnom nastavení. Ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša (Hlas) o tom rozhodne v najbližších dňoch. Po napísaní a spracovaní by sa organizácie mohli do niekoľkých mesiacov dostať k peniazom a pokračovať.

Príbeh EU CARE je zaujímavý aj preto, že peniaze prerozdeľovalo šesť mimovládnych organizácií, čo politici často zneužívali – predseda Smeru a vlády Robert Fico aj líder SNS Andrej Danko na projekt útočili ako na „peniaze pre Sorosa“. Zdá sa, že minister práce Erik Tomáš tento projekt nechá žiť ďalej. Práve on navrhoval obmedziť mimovládky cez dve percentá z daní.

Celý článok >>>